MÝTUS: Zákazom olova EÚ chráni kaluže po daždi

Dostrieľané? Dorybárčené? Minimálne v okolí všetkých vodných plôch vrátane krátkodobých kaluží? Ale kdeže! Zoznámte sa s novým oloveným euromýtom. Olovo kontaminuje a poškodzuje zvieratá, znečisťuje životné prostredie a ohrozuje zdravie ľudí. Je čas ho nahradiť bezpečnejšími alternatívami, ktoré sú už dostupné.     

Na začiatku roka 2021 Európska komisia schválila obmedzenie používania olovených brokových striel v mokradiach v celej EÚ. Toto obmedzenie vychádza z vedeckých zistení Európskej chemickej agentúry (ECHA) a od 15. februára 2023 sa bude uplatňovať vo všetkých 27 členských štátoch Únie. Navyše umožní zakázať olovené broky aj plošne vo všetkých tých oblastiach, kde 20 % alebo viac územia štátu tvorí mokraď. V tomto prípade sa obmedzenie začne uplatňovať neskôr, od 15. februára 2024.

Týmto opatrením sa na úrovni celej EÚ zosúladia vnútroštátne legislatívy krajín EÚ. V 23 členských štátoch EÚ už takáto legislatíva platí, avšak v rôznych formách.

Toto obmedzenie nevzniklo pre akúsi márnivú potrebu EÚ všetko regulovať, ale s cieľom chrániť naše životné prostredie aj tým, že znížime znečistenie olovom. Ročne má toto opatrenie zabrániť úmrtiu otravou olovom až u jedného milióna vodných vtákov, čo isto nie je znakom zbytočnej regulácie.

Obmedzenie olova má mnoho nezlomných kritikov, ktorí proti obmedzovaniu argumentujú tým, že veď olovo sa po stáročia bežne používalo v strelive na poľovanie a športovú streľbu aj pri rybárčení a nič vážneho sa predsa nestalo. To však nie je úplne pravda. Olovo dlhodobo spôsobuje veľké škody, nakoľko je jedným z najjedovatejších kovov. Odhaduje sa, že v životnom prostredí EÚ sa každoročne rozptýli približne 100 000 ton olova: najviac pochádza zo športovej streľby (79 %) a zvyšok z činností súvisiacich s lovom (14 %) a s rybolovom (7 %). Používanie oloveného streliva či rybárskych potrieb obsahujúcich olovo spôsobuje otravu voľne žijúcich živočíchov a najmä vtákov. Zvyškové olovo v zveri ulovenej oloveným strelivom či uniknuté pri výrobe oloveného streliva alebo rybárskych závaží a návnad poškodzuje aj zdravie ľudí. Ak by súčasné uvoľňovanie olova z týchto činností pokračovalo, v priebehu nasledujúcich 20 rokov by sa do prostredia dostalo až okolo 1,9 milióna ton olova.

Prečo olovo nebrať na ľahkú váhu?

V prvom rade preto, lebo je to ťažký kov. No najmä preto, lebo nebezpečne kontaminuje životné prostredie. Len malý podiel vystrelených olovených brokových striel zasiahne svoj cieľ. Ostatné takto vystrelené broky sa rozptýlia do prostredia, kde si ich môžu vtáky pomýliť s potravou alebo drobnými kameňmi, ktoré prehĺtajú na rozomletie potravy v žalúdku. V prírode sa počas používania často strácajú aj olovené rybárske potreby a po prehltnutí majú na vtáky rovnaký vplyv ako olovené strely či náboje. Po požití sa olovený brok, závažie alebo návnada rýchlo rozpadá na malé častice, čo urýchľuje vstrebávanie olova do krvného obehu vtákov. V niektorých prípadoch to môže viesť až k smrti. Požitie jediného oloveného broku postačuje na usmrtenie malého vodného vtáka. Okrem toho zdochlinožravé alebo dravé zvieratá môžu neúmyselne zožrať fragmenty olova, ktoré sa nachádzajú v tkanivách ich potravy. ECHA odhaduje, že v EÚ je otravou olovom ohrozených najmenej 135 miliónov vtákov.

Aj nášmu zdraviu je lepšie bez olova 

Zlý vplyv olova na zdravie človeka môže vyústiť do znižovania plodnosti, srdcovocievnych ochorení, poškodenia orgánov či rakoviny. Olovo je obzvlášť škodlivé pre neurologický vývin detí. ECHA odhaduje, že ročne je toxickým účinkom olova vystavených približne 1 milión detí najmä z dôvodu konzumácie mäsa z voľne žijúcej zveri. Ľudia môžu byť vystavení olovu aj jeho vdychovaním. Znížiť riziko vystaveniu sa škodlivému vplyvu olova je možné najmä cez stravovanie. V mnohých členských štátoch existujú odporúčania na striedmu konzumáciu voľne žijúcej zveri ulovenej pomocou olova. Vo Francúzsku sa napríklad verejnosti odporúča nekonzumovať voľne žijúcu zver zabitú oloveným strelivom viac ako trikrát ročne, pričom deti a tehotné ženy by takéto mäso nemali konzumovať vôbec.

Existujú alternatívy k olovu?

Obmedzenie oloveného streliva nie je novinkou. Mnohé členské štáty EÚ alebo ich regióny už majú zavedené zákazy určitých druhov streliva. Skúsenosti z týchto štátov ukazujú, že poľovníci i športoví strelci sa dokázali obmedzeniu olova prispôsobiť a naplno používajú jeho alternatívy.

Štúdie ukazujú, že účinnosť neolovených brokov je (pri veľkých kalibroch) rovnaká ako pri olovených brokoch. Neolovené alternatívy umožňujú i etické poľovanie. Medzi alternatívami sa vynímajú najmä oceľové broky, ktorých účinnosť sa v poslednej dobe výrazne zvýšila. V terénnych štúdiách sa preukázalo, že poľovníci používajúci oceľové brokové strely, môžu dosiahnuť rovnaké výsledky, ako s olovenými strelami. Často sa v súvislosti s kritikou náhrad olovených striel spomína ich vyššie odrážanie. Pri výskume sa však ukázalo, že k odrazeniu striel dochádza pri oceľových aj olovených strelách. Zo skúseností z Dánska i Nemecka vyplýva, že pri používaní oceľových brokových striel sa v porovnaní s olovenými nezvyšuje riziko nehôd či zranení v dôsledku odrazenia strely. Súčasné ceny oceľových a olovených brokových striel sú tiež porovnateľné.

Ako alternatívy k oloveným brokom sa môžu používať aj broky z bizmutu a volfrámu. Dajú sa použiť v akejkoľvek brokovnici vrátane tých starožitných, u ktorých sa často vyčíta, že nie sú vhodné na použitie s oceľovými brokmi. Bizmutové a volfrámové brokové náboje sú však v súčasnosti asi štvor- až päťnásobne drahšie ako olovené brokové náboje, čo je spôsobené tým, že sa vyrábajú a používajú v oveľa menších množstvách.

Stručne povedané, bezolovnaté náboje je možné obstarať za mierne vyššie náklady, neočakáva sa však, že nárast ceny obmedzí poľovanie alebo činnosti športovej streľby.

Čo sa týka olovených rybárskych závaží a návnad, k dispozícii sú taktiež viaceré ich alternatívy vyrábané z cínu, volfrámu, skla alebo rôznych zliatin.

Aké sú teda benefity nepoužívania olovených nábojov?

Zvýšenie počtu voľne žijúcich zvierat, minimalizácia rizika otravy olovom u domestifikovaných zvierat a výhody pre poľovníkov, ktorí môžu rozšíriť predaj ulovenej zveriny širším trhom a spotrebitelia ho môžu konzumovať bez strachu z otravy olovom. Cieľom tejto európskej regulácie tak určite nie je zakázať športovú streľbu, poľovníctvo alebo rybárstvo či chrániť kaluže po daždi. Je to niečo oveľa hodnotnejšie, ide o ochranu prírody a zdravia Európanov. Pričom ani športoví strelci, poľovníci či rybári sa nemusia vzdať svojich obľúbených aktivít. Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a veľa ľudí nechce meniť svoje zaužívané návyky. To, že olovo je nezdravé a zabíja, už vieme desaťročia, no príliš dlho sa otáľa s prechodom na jeho alternatívy, i keď sú dostupné a spoľahlivé. Tieto prieťahy nás, bohužiaľ, stáli milióny mŕtvych otrávených zvierat a množstvo zdravotných problémov u ľudí. Avšak vďaka novému európskemu opatreniu máme konečne dobrú príležitosť nepokračovať v škodlivom zlozvyku, menej blížiť prírode a pomôcť ochrane svojho zdravia.

Viac informácií k téme nájdete aj na tomto odkaze.