MÝTUS: Hrozí, že sa kvôli EÚ nedozvieme odkiaľ pochádzajú naše potraviny

Koľko pravdy je na tom, že sa už na našich potravinách nedočítame odkiaľ konkrétne pochádzajú? Naozaj ich pôvod zostane skrytý pod tajomným označením Made in EÚ? Alebo je to opäť len nezmysel? Ako to skutočne je?

Žiadne plošné označovanie potravín v Európskej únii ako „Made in EÚ“ (Vyrobené v EÚ) sa nechystá. V Európskej únii v súčasnosti existuje dobrovoľné označovanie pôvodu potravín v kombinácii s povinným označovaním, ktoré platí pre určité kategórie potravín, ako sú čerstvé ovocie a zelenina, produkty rybolovu, med, olivový olej či vajcia. Od januára 2002 je povinné aj označovanie pôvodu hovädzieho mäsa a výrobkov z neho. Významným impulzom k tomuto bola najmä epidémia BSE (alebo aj  „choroba šialených kráv“). Výrobcovia sú povinní označovať aj pôvod nespracovaného bravčového, ovčieho, kozieho mäsa a hydiny, a to už od apríla 2015. Existuje výnimka pre mleté mäso, ktoré sa môže jednoducho označovať ako „ z EÚ“, „mimo EÚ“ alebo „chované a zabité v krajinách EÚ a mimo EÚ“.

Pri označovaní pôvodu potravín sa ešte môžeme stretnúť s osobitnými zemepisnými označeniami pôvodu ako „Chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenie“ (CHZO) a „zaručená tradičná špecialita (ZTŠ). Zo Slovenska majú takéto označenie napríklad Bratislavský rožok (CHZO), Stupavské zelé (CHOP), Oravský korbáčik (CHZO) či Spišské párky (CHZO). Ak chcú konkrétne potraviny získať takéto špeciálne označenie musia splniť špecifické požiadavky. Tieto systémy majú za cieľ pomáhať chrániť a propagovať výrobky, ktoré majú osobitné vlastnosti spojené s ich zemepisným pôvodom.

Nedávna legislatívna novinka na úrovni EÚ priniesla navyše spresnenie vo veci určovania pôvodu základnej zložky danej potraviny. Platné európske pravidlá vyžadujú, aby v prípade, keď je uvedený pôvod potravinového produktu a tento je iný, ako pôvod jeho základnej zložky, výrobca musí uviesť pôvod tejto základnej zložky alebo minimálne jasne uviesť, že pôvod základnej zložky je odlišný od pôvodu celého potravinového produktu. Cieľom je zabezpečiť, aby sa informácie o pôvode poskytovali na základe jasných kritérií a spôsobom, ktorý neuvedie spotrebiteľa do omylu. Pri tomto nariadení sa stanovilo aj prechodné obdobie do 1. apríla 2020. Dovtedy sa výrobcovia potravín majú pripraviť na túto novú povinnosť v označovaní ich výrobkov.

Dajme si aj praktický príklad. Keď výrobca cestovín uvedie na obale produktu, že ide o „talianske cestoviny“, bude povinný uviesť aj pôvod základnej suroviny, v tomto prípade pšenice, ak sa táto pšenica nevypestovala v Taliansku.  Alebo, ak bude uvedený pôvod kečupu ako slovenský, ale paradajky v ňom zo Slovenska nepochádzajú, bude výrobca musieť túto informáciu jasne uviesť na obale. Ako to môže urobiť? Výrobcovia majú pri označovaní pôvodu základnej zložky potraviny zachovanú určitú flexibilitu, keďže bolo nutné zohľadniť častokrát zložité mechanizmy výroby či zabezpečovania vhodných surovín. Ako pôvod základnej zložky potraviny (ak je teda odlišný od pôvodu celého potravinového výrobku) môžu uviesť, že pochádza z „EÚ“, „mimo EÚ“ alebo „EÚ a mimo EÚ“. Rovnako sa výrobca môže rozhodnúť uviesť konkrétny región členského štátu alebo zemepisnú oblasť, z ktorej základná zložka pochádza, prípadne aj členský štát alebo tretiu krajinu. No môžu i jednoducho vyhlásiť, že základná zložka nepochádza z tej istej krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu ako celý potravinový výrobok.

Čiže označovanie Made in EÚ nemá nič spoločné s nejakým novým jednotným a plošným európskym označovaním potravín. Členské štáty sa pri určovaní pravidiel označovania pôvodu potravín držia platnej európskej legislatívy, pričom môžu v prípade potreby a po zohľadnení jednotlivých aspektov zájsť aj nad rámec príslušnej platnej európskej legislatívy. Viaceré členské štáty dokonca v poslednom období rozšírili skupinu potravín, u ktorých je nutné uviesť ich pôvod.

EÚ teda nepresadzuje žiadne všeobecné označovanie potravín ako Made in EÚ. Ide len o to, aby sa spotrebiteľom umožnil čo najlepší prístup k informáciám o ich potravinách, a aby tieto informácie boli dostatočne zrozumiteľné a spoľahlivé, čím sa bude účinne chrániť zdravie občanov a prispievať k zvyšovaniu ich spokojnosti.