MÝTUS: EÚ sa snaží nanútiť členským štátom povinné kvóty pri prerozdeľovaní migrantov

Na Slovensku sa nám z času na čas rozšíri taká klebeta, že nám tu EÚ plánuje nanútiť zástupy migrantov. Hovorí sa o povinných kvótach a nútenom prerozdeľovaní medzi všetky členské štáty EÚ vrátane Slovenska. No netreba podľahnúť zbytočnej panike, lebo ani najnovší návrh Európskej komisie v oblasti migrácie a azylu o ničom takom nehovorí.

Povinné kvóty nie sú cesta, ktorou sa chce Únia vybrať pri riešení migrácie. EÚ nechce naháňať členské štáty s vrecom migrantov a nepotrebuje ani pod rúškom tajomstva prepašovávať povinné kvóty do svojich dokumentov. Ide jej len o starý dobrý princíp solidarity. Pretože na to, aby sme tu v EÚ spolu vedeli dobre fungovať, prosperovať a čeliť krízam, si pri hľadaní fungujúcich riešení potrebujeme solidárne pomáhať.    

Prečo riešime migráciu?

Migrácia je kľúčovou témou, ktorá si už dlhšie pýta nové účinné riešenie na úrovni EÚ. Od roku 2015 vznikla akási patová situácia, ktorú potrebujeme prekonať. Veď odmenou za fungujúce riadenie migrácie pre nás môžu byť mnohé výhody, ako hospodársky rast v pôvodných aj cieľových krajinách, ale aj kultúrna výmena, ktorá pomáha vytvárať mierové a prosperujúce prostredie – o čom svedčí aj samotný príklad EÚ. S týmto cieľom Európska komisia koncom septembra 2020 navrhla nový pakt o migrácii a azyle. Pakt obsahuje mnohé vylepšené a rýchlejšie postupy pre celý azylový a migračný systém. Konania na hraniciach by mali byť predvídateľné, spravodlivé a rýchlejšie, aby migrujúci ľudia nemuseli čakať v neistote. Prináša aj posilnenú spoluprácu s tretími krajinami, najmä v oblasti rýchlych návratov, ako aj rázne opatrenia na boj proti prevádzačom ľudí. Dôležitou naďalej zostáva aj ochrana práva požiadať o azyl. Pakt sa zameriava aj na obnovu dôvery medzi členskými štátmi a Únia si vďaka nemu chce opäť získať aj dôveru občanov v schopnosť EÚ riadiť migráciu v Európe spoločne. To, že zosúladenie rozličných názorov nie je pre EÚ nemožné, Únia už stihla viackrát dokázať – ako v prípade riadenia vnútorného trhu EÚ, spoločnej meny euro či pri hľadaní zhody u plánu obnovy na oživenie európskych hospodárstiev po pandémii COVID-19. Kľúčovou témou v riešení migrácie je solidarita a pakt prichádza s pojmom tzv. účinnej solidarity. Práve na túto účinnú solidaritu stihli už viacerí zareagovať s veľkou nedôverou a podozrievaním, čo to tá Únia zase chystá…  

Čo je to účinná solidarita?

Účinná solidarita je odpoveďou na roztrieštenú a dobrovoľnú ad hoc solidaritu v Únii, ktorá sa členskými štátmi často uplatňovala pri riešení migračných kríz. Takto sa však vytváral neprimeraný tlak na štáty v prvej línii – na vonkajších hraniciach EÚ, ohrozovala sa politická súdržnosť Únie a zvyšovala sa aj zraniteľnosť migrantov. Preto sa v novom pakte o migrácii a azyle uvádza, že žiadny členský štát by nemal niesť neúmernú zodpovednosť za riešenie migrácie v Únii a ostatné členské štáty by mu mali v prípade potreby solidárne pomáhať. V prípade navrhovanej účinnej solidarity ide o solidaritu členských štátov EÚ s tými členskými štátmi, do ktorých prichádza najväčší počet ľudí, čím sa ich vnútroštátny systém dostáva pod tlak a je v ohrození. Pakt preto navrhuje v spolupráci s Komisiou stanoviť, čo musia urobiť ostatné členské štáty, aby pomohli členskému štátu, ktorý sa ocitne v núdzi. Je dôležité zdôrazniť, že štáty môžu poskytnúť rôzne formy pomoci a ponechávajú si možnosť výberu. Členský štát si tak bude môcť vybrať medzi možnosťou prijať určitý počet žiadateľov o azyl premiestnených z preťaženého členského štátu na svoje územie, pričom dostane z rozpočtu EÚ aj finančný príspevok na premiestnenie; alebo si členský štát môže vybrať možnosť prevziať zodpovednosť za návraty tých migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a preto budú navrátení do ich krajiny pôvodu. Navyše existuje aj možnosť prijať iné prevádzkové opatrenia, ktorými ostatní členovia Únie členskému štátu v ťažkostiach pomôžu. Tu môžu spadať napr. príspevky na budovanie kapacít v oblasti azylu, príspevky na prijímaciu kapacitu, na operačnú podporu alebo na spoluprácu s príslušnými krajinami pôvodu alebo krajinami tranzitu mimo EÚ. Je dôležité zdôrazniť, že vždy si každý pomáhajúci členský štát bude môcť vybrať či chce pomôcť tým, že prijme osoby alebo bude radšej sponzorovať návraty do krajín pôvodu spolu s ostatnými pomocnými opatreniami. Čiže, ak členskému štátu nevyhovuje prijať migrantov na svoje územie, nebude tak musieť urobiť a môže si vybrať iný druh solidárnej pomoci preťaženému členskému štátu v prvej línii.     

Ešte kus reči k sponzorstvu návratov

Sponzorstvo návratov je nová forma príspevku solidarity. Členský štát sa v rámci sponzorstva návratov zaväzuje, že navráti neregulárnych migrantov (osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu EÚ a zdržiavajú sa v členskom štáte bez platných víz alebo povolenia na pobyt) priamo z územia prijímajúceho členského štátu. Členský štát, ktorý sa v rámci účinnej solidarity rozhodne pre pomoc prostredníctvom sponzorovania návratov, by tak napríklad neregulárnym migrantom na účely dobrovoľného návratu poskytol poradenstvo v oblasti návratu, finančnú a praktickú pomoc pri dobrovoľnom návrate a reintegráciu alebo by viedol politický dialóg s krajinami mimo EÚ v mene iného členského štátu na uľahčenie identifikácie a readmisie migrantov. Toto by sa uskutočnilo, pokým je neregulárny migrant stále na území prijímajúceho členského štátu. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre pomoc v podobe sponzorstva návratov migrantov, budú môcť Komisii uviesť aj vybrané štátne príslušnosti neregulárnych migrantov, ktorým by chceli  sponzorovať návrat. Ak sa však tieto osoby nevrátia do 8 mesiacov (alebo 4 mesiacov v krízovej situácii), budú odovzdané na územie sponzorujúceho členského štátu, kde sa dokončí ich konanie o návrate.

Aké sú právomoci EÚ a členských štátov v prisťahovaleckej a azylovej politike?

EÚ má právomoc určovať podmienky legálneho vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie štátov Únie. No členské štáty si aj naďalej ponechávajú právo určovať počet osôb z tretích krajín, ktoré môžu vstúpiť na ich územie či uchádzať sa v nich o zamestnanie. EÚ podrobne opisuje spoločné normy vo svojich nariadeniach a smerniciach, no za vykonávanie azylovej politiky sú zodpovedné samotné členské štáty, ktoré zabezpečujú, aby ich vnútroštátna legislatíva bola v súlade s predpismi EÚ i medzinárodnými dohodami. EÚ má spoločnú právomoc na rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc. Môže uzatvárať dohody s tretími krajinami o readmisii a poskytovať stimuly i podporovať opatrenia členských štátov na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom.