vakcíny COVID-19

Mýtus: Členské štáty si mali vakcíny radšej zabezpečiť samostatne, vyzeralo by to teraz inak

Áno, pravda. V mnohých krajinách by to pravdepodobne vyzeralo inak. Horšie. A ani tie, kde by to vyzeralo dobre, by týmto nevyhrali. Prečo?

Je potrebné si uvedomiť, že o získanie kvalitných vakcín proti COVID-19 sa snaží celý svet, a teda konkurencia je obrovská. Prebieha tvrdý súboj a najlepšie šance majú vo vyjednávaní tí najväčší a najsilnejší. 

No národný egoizmus zatiaľ žiadnu krajinu sveta neochránil pred ničivým vplyvom pandémie. Predstavme si situáciu, že by sa štáty EÚ nedohodli obstarať vakcíny proti COVID-19 spoločne, ale každý by vyjednával a nakupoval sám za seba. Veľké štáty by si vyjednali lepšie podmienky, ceny či väčšie množstvo vakcín i dodávky medzi prvými. Malým štátom by rokovania a nákupy pravdepodobne viazli, čím by sa k vakcínam dostávali neskôr a za nevýhodnejších  podmienok a cien. Takáto súťaž by nepomohla ani dobrým vzájomným vzťahom medzi členskými štátmi. No i keď by sa niektoré členské štáty dokázali o seba lepšie postarať a pandémiu by stlačili na veľmi dobre únosnú úroveň, koľko by skutočne získali, ak by okolo nich bolo stále množstvo štátov, v ktorých by pandémia ešte výrazne vyčíňala? Jednotný trh by bol pod tlakom, ich hospodárstva i občania by boli stále obmedzení nepriaznivou situáciou naokolo. Aké výhody by mali tieto členské štáty z toho, že by boli zdravými ostrovmi v mori chorých? Obmedzené. V konečnom dôsledku sa preto ako jediný logicky správny postup javí ten spoločný.

V EÚ sa podarilo nájsť vzájomnú dohodu všetkých členských štátov na tom, že sa pri vyjednávaní a nákupe vakcín bude postupovať spoločne a do súboja o vakcíny EÚ vstúpi váhou celej dvadsať sedmičky, nie každý členský štát samostatne. EÚ ako celok reprezentuje silný trh vyše 440 miliónov ľudí, čo jej dalo v rokovaniach s výrobcami vakcín dobrú pozíciu na vyjednanie čo najpriaznivejších podmienok a cien pre všetkých svojich členov. Veľkou výhodou spoločného postupu je aj to, že sa vyhneme vzájomnej konkurencii medzi členskými štátmi v cenách a dávkach vakcín.

I napriek spoločnému postupu pod jednotným vedením Európskej komisie však členské štáty naďalej zostávajú kľúčovými aktérmi v celom procese. Pretože ich spoločné rozhodnutia určujú počínanie EÚ. Členské štáty rozhodujú o výbere spoločností, od ktorých sa vakcíny nakúpia, o ich množstvách aj distribúcii. Veď v konečnom dôsledku nákup vakcín financujú samotné členské štáty.

Tak ako pandémia nepozná hranice a nehovorí len jednou rečou, tak aj jej porazenie nemôže mať len jedného víťaza. Občania členských štátov budú pred ochorením COVID-19 v bezpečí len vtedy, keď pred ním budú chránení všetci európski občania. Nepotrebujeme sa deliť na časti Únie, ktoré pandémiu zvládajú lepšie alebo horšie. Nepotrebujeme medzi sebou opäť vztýčiť bariéry. Za tie roky sme zistili, že bez nich je život v Európe lepší. Pragmaticky najlepšou odpoveďou na súčasnú pandémiu preto naďalej zostáva spoločné európske úsilie, ktoré už mnohokrát ukázalo svoj potenciál.