Seniors with euro coins

Kedy sú euroúradníci oprávnení poberať dôchodok?

Právo na poberanie dôchodku vzniká, ak pracovník Európskej komisie spĺňa minimálne jednu z dvoch podmienok: musí byť starší ako 63 rokov alebo musí mať v EÚ odpracovaných minimálne 10 rokov, pričom v tomto prípade sa dôchodok začne vyplácať až po dovŕšení dôchodkového veku. Zamestnanci zvyčajne odchádzajú do dôchodku vo veku 65 rokov, prípadne na požiadanie vo veku 63 rokov. Odlišné pravidlá platia pre zamestnancov, ktorí pracovali v Európskej komisii pred 1. 5. 2004, kedy vstúpili do platnosti nové predpisy. Pre tých, ktorí mali v tom čase 50 a viac rokov a už ukončili 20 rokov v službe EÚ, ostáva vek odchodu do dôchodku 60 rokov. U zamestnancov, ktorí mali 1. 5. 2004 30 až 49 rokov sa doba odchodu do dôchodku líši a pohybuje sa približne medzi 60 a 62 rokmi. Táto reforma administratívy z roku 2004, ktorej cieľom bolo znížiť administratívne výdaje, už ušetrila daňovému poplatníkovi EÚ 3 miliardy eur a do roku 2020 sa predpokladá úspora ďalších 5 miliárd eur.

Výška dôchodku euroúradníka dosahuje maximálne 70% zamestnancovho posledného platu. Zamestnanec má nárok na 1,9% svojho posledného platu za každý odpracovaný rok, teda napríklad po 10 rokoch práce v Komisii má nárok na 10×1,9%, čiže ďalších 19% svojho posledného platu. Treba však ozrejmiť, že zamestnanci Európskej komisie si na svoj dôchodok prispievajú mesačne 11,3 percentami svojho platu. Výška mzdy zamestnancov Európskej komisie závisí od charakteru a významu pracovných povinností, na základe ktorých sa rozlišujú tri funkčné skupiny zamestnancov: administrátori (AD), asistenti (AST) a tajomníci a administratívni pracovníci (AST/SC). Platové triedy sú odlíšené aj v rámci troch funkčných skupín, zodpovedajú konkrétnym úlohám a seniorite zamestnancov a pohybujú sa od 2 300 eur mesačne v prípade novo prijatého zamestnanca triedy AST/SC až do 16 000 mesačne v prípade vysokého úradníka skupiny AD s minimálne štyri roky trvajúcou služobnou nadriadenosťou. Výška platov a dôchodkov euroúradníkov sú častým terčom kritiky, treba však zdôrazniť, že práca pre Európsku úniu vyžaduje vysokú kvalifikovanosť, ovládanie viacerých svetových jazykov (preferenčne kombinácie angličtina-francúzština) a predstavuje značnú pracovnú záťaž. Navyše sú platy euroúradníkov v podmienkach pracovného trhu západnej Európy porovnateľné s platmi v ostatných sférach.

V istých prípadoch môžu zamestnanci Komisie požiadať o skorší odchod do dôchodku, a to za podmienok, ak dovŕšili vek aspoň 55 rokov a majú odpracovaných minimálne 10 rokov. V tom prípade ale prichádzajú o časť svojich práv a ich dôchodok sa zredukuje o 3,5% za každý rok medzi ich súčasným vekom a oficiálnym odchodom do dôchodku. Zvyčajne teda zamestnanec, ktorý odíde do dôchodku vo veku 55 rokov, stráca 28% svojho nároku na dôchodok.

Európska komisia každopádne povoľuje skorší odchod do dôchodku bez uplatnenia 3,5%-ného zníženia. Táto úľava je však každoročne umožnená iba zlomku zamestnancov po prísnom posúdení ich motivácie k odchodu. V číslach sú podmienky Komisiou nastavené tak, aby celkový počet zamestnancov poberajúcich predčasný dôchodok bez zníženia príspevku neprevýšil 10% všetkých zamestnancov poberajúcich štandardný dôchodok v období predchádzajúceho roku. Každoročne sa teda počet zamestnancov, ktorým bol uznaný nárok na predčasný odchod do dôchodku bez zníženia finančného príspevku, pohybuje okolo 40.

Za zmienku stojí, že administratívne výdaje na chod Únie v skutočnosti tvoria iba 6% rozpočtu EÚ. Komisia dosiahla významnými reformami administratívy v roku 2004 a 2011 značné zníženie výdavkov na administratívu a efektívnejší chod inštitúcií (napríklad predĺžením pracovného času na 40 hodín týždenne). Navyše v roku 2012 došlo k zmrazeniu administratívnych výdavkov, takže okrem pracovníkov prijatých v súvislosti s rozšírením EÚ o nové členské krajiny už Komisia nových zamestnancov neprijíma. Novo vznikajúce výzvy a priority sú teda riešené preskupením existujúcich zamestnancov, ktorí pracujú v záujme 500 miliónov občanov Únie a 28 členských krajín v širokom spektre oblastí kompetencie Komisie od energetiky cez poľnohospodárstvo až po sociálnu inklúziu.